Červen 2016

Na ultrazvuku s budúcim oteckom

14. června 2016 v 15:31 | Jennifer |  Tehotenský denník
O dva dni neskôr ma čakalo špeciálne ultrazvukové vyšetrenie u súkromného gynekológa. Toto vyšetrenie sa realizuje medzi 11. až 14. týždňom tehotnosti, pričom jeho hlavným cieľom je zhodnotenie morfológie (štruktúry) plodu. To znamená, že gynekológ posúdi doterajší vývin bábätka (napr. či má plod hlavičku, 2 mozgové pologule, horné a dolné končatiny, žalúdok a tak ďalej) a zároveň vylúči niektoré závažné vývojové chyby. Jednoducho povedané, gynekológ zisťuje, či sa bábätko vyvíja tak ako má a či je v poriadku. Myslím si, že toto vyšetrenie je užitočné, ale nie nevyhnutné. Ak je bábätko zdravé, budúca mamička si po tomto vyšetrení určite vydýchne. Ak by nastal nejaký problém, nasledovali by ďalšie vyšetrenia. Ak ste presvedčená o tom, že by ste si vaše dieťatko nechali za každú cenu (aj napriek nejakej vývojovej chybe), tak dané vyšetrenie vôbec nemusíte absolvovať. Stretávam sa však s názormi, že toto vyšetrenie je určené iba pre tie ženy, ktoré sú ochotné porodiť iba zdravé dieťa. V prípade, že by ich dieťatko malo nejakú vývojovú chybu, išli by na potrat. S tým však nesúhlasím. Ja napríklad som na toto vyšetrenie išla iba z čírej zvedavosti. Chcela som vidieť moje bábätko a samozrejme som chcela vedieť, či sa vyvíja tak, ako má. S istotou môžem povedať, že aj keby moje bábätko malo nejakú vývojovú chybičku, na potrat by som ísť nedokázala. Nikdy. V tom mám úplne jasno. Veď ten môj uzlíček šťastia milujem od samého začiatku. Milujem ho odvtedy, ako som na teste zbadala 2 čiarky. Práve preto by som ho s láskou prijala nech by bolo akékoľvek. Ale samozrejme tak, ako každý rodič i ja z celého ♥ túžim po tom, aby som na svet priviedla zdravé dieťatko.
A aby som nezabudla, asi najväčším dôvodom pre ktorý som sa rozhodla na toto ultrazvukové vyšetrenie ísť bolo to, že sa ho spolu so mnou mohol zúčastniť aj budúci otecko. Veľmi som si priala, aby aj on uvidel naše bábätko v priamom prenose:). Predsa len je iné, keď ho uvidí sám na vlastné oči ako keď mu o tom iba rozprávam. Myslím si, že ani mojej gynekologičke by neprekážalo, keby ma na ultrazvuku sprevádzal aj môj priateľ, ale zatiaľ som sa jej na to neopýtala. Možno nabudúce.
No a teraz prejdem k samotnému ultrazvukovému vyšetreniu. S priateľom sme prišli do zdravotného strediska a posadili sme sa do čakárne. Boli sme objednaní na presnú hodinu. Doktor nás pozval dovnútra o niečo neskôr, ale to nie je podstatné. Pán doktor bol veľmi priateľský a milý. Predstavil sa nám, podali sme si ruky a potom sme si spolu s priateľom vypočuli niekoľko informácií o tom, na čo je dané vyšetrenie zamerané. Po krátkej prednáške som si ľahla na lôžko. Priateľ si sadol vedľa mňa do kresla. Nasledovalo ultrazvukové vyšetrenie. Na obrazovke sa objavilo naše bábätko. Bolo prekrásne:) Na malú chvíľu zatrepotalo svojimi malými ručičkami a nožičkami a potom sa upokojilo. Pohodlne si ležkalo na chrbátiku a ručičky si dalo pod hlavičku. Vyzeralo tak spokojne. Jedným očkom som mrkla na priateľa, ktorý bol natoľko ohromený, že ani nedýchal. O malú chvíľu mi zovrel ruku a spoločne sme si vychutnávali ten prekrásny "obraz". Bol to veľmi emotívny zážitok. Doktor naše dieťatko pozoroval, meral a popri tom nám poskytol viaceré užitočné informácie. Nakoniec skonštatoval, že máme ideálne dieťa na pozorovanie:) Vďaka Bohu, vyšetrenie dopadlo na jednotku. Bábätko vyzerá byť zdravé, a všetky namerané hodnoty sú v norme. Takéto správy dokážu človeka poriadne zahriať pri srdci. Ja ako budúca maminka si uvedomujem zmenu, akou prechádzam. V momente, ako sa rodí nový život, človek prestáva myslieť na seba a všetku pozornosť venuje tomu maličkému klbku radosti. Odkedy som tehotná, nič na svete nie je dôležitejšie než to malé bezbranné telíčko.
Po úspešnom vyšetrení som podpísala isté tlačivá a priateľ doktorovi zaplatil za vyšetrenie. Na záver nám dal doktor na pamiatku fotku nášho zlatíčka, rozlúčili sme sa a spokojne sa vybrali domov. Po ceste domov sme sa zastavili na dobrý obed. Hlavnou témou rozhovoru pri obede bolo naše dieťatko. Priateľ mi neustále opakoval, že nič okrem nás dvoch nie je dôležité. Boli sme obaja veľmi šťastní, že je všetko v poriadku. Bol to veľmi pekný deň. Po príchode domov ma priateľ neustále rozmaznával. Teda, on ma rozmaznáva takmer stále, no prekvapilo ma, že bol voči mne oveľa viac vnímavejší a citlivejší. Poprvýkrát mi pohladkal bruško a dokonca mu dal aj pusu. Bolo to veľmi milé. Som presvedčená o tom, že práve vďaka ultrazvuku si priateľ oveľa viac uvedomoval, že bude otcom. Kým nevidel to maličké na vlastné oči, tak mu to pravdepodobne až tak veľmi nedochádzalo. Myslím si, že matka má s dieťatkom puto od samého začiatku, zatiaľ čo u otecka sa tento vzťah vytvára o niečo neskôr. Môže to byť po tom, čo uvidí svojho budúceho potomka na ultrazvuku (ako ten môj) alebo vtedy, keď uvidí prvé kopančeky. No a u niektorých oteckov sa pravý otcovský cit objaví až po narodení dieťatka. Veď uznajme, že my ženy sme na takéto "veci" predsa len o niečo vnímavejšie:)




Prvá tehotenská poradňa:)

2. června 2016 v 12:11 | Jennifer |  Tehotenský denník
Po odberoch krvi, ktoré dopadli našťastie dobre a po niekoľkých týždňoch pre mňa dlhého čakania nastal významný deň: išla som na prvú tehotenskú poradňu. Veľmi som sa tešila, pretože som sa nevedela dočkať, kedy zasa uvidím svoje bábätko, no zároveň som sa veľmi preveľmi bála, či je ten drobček aj po niekoľkých týždňoch v poriadku. Musím sa priznať, že u mňa v danej chvíli prevládal strach. Predsa len išlo o prvé rizikové týždne, kedy je zvýšený výskyt samovoľných potratov a podobne. Usilovala som sa o pozitívne myslenie, ale strach bol silnejší ako ja. Do poslednej chvíle som sa modlila, aby bolo všetko v poriadku. Túžila som po tom, aby som z ambulancie vyšla s tehotenským preukazom ako hrdá nastávajúca mamička. Po vstupe do ordinácie nasledoval rozhovor so zdravotnou sestrou, týkajúci sa mojich pocitov ohľadne tehotenstva a podobne. Ďalej nasledovala kontrola vzorky moču, prírastku hmotnosti a nakoniec zmeranie krvného tlaku. Potom som nesmelo vykročila k samotnej pani doktorke, ktorá mi urobila dlho očakávané ultrazvukové vyšetrenie. Kým som nevidela bábätko, ani som nedýchala. A potom sa to stalo. Nastal azda najkrajší moment v mojom živote. Na obrazovke som uvidela svoje dieťatko, ktoré od poslednej návštevy veru poriadne narástlo! Bola som bez slov, len som sa prihlúpo usmievala a do očí sa mi tlačili slzy. Je neuveriteľné, ako dokáže z niečoho tak maličkého vyrásť MINI-človiečik. A nielen hocijaký človiečik, ale kúsok zo mňa. Videla som maličké telíčko, ručičky, nožičky, nádherný chrbátik... bolo to veľkolepé. Ten malý/veľký zázrak hýbal ručičkami a nožičkami, a tak veľmi sa predvádzal:) Aj pani doktorka s úsmevom zhodnotila, ako sa krásne predvádza. Bola som nadšená, a to najkrajšie ešte len prišlo. Poprvýkrát som mala možnosť počuť tlkot srdiečka môjho bábätka (plačem, keď si spomeniem na tú nádheru) Bol to azda najkrajší zvuk, aký som kedy počula. Pani doktorka dodala, že srdiečko bije krásne, pravidelne ako zvon a viac mi ku šťastiu už naozaj netrebalo. Jediné, čo ma mrzelo bolo, že tú nádheru so mnou nemohol zdieľať budúci otecko, ktorý ma čakal v čakárni. Pani doktorka mi dokonca naznačila pohlavie bábätka, ale nemala som sa na to spoliehať, pretože je ešte priskoro a nie je to isté. Preto Vám zatiaľ nič neprezradím:) Od pani doktorky som vyšla s úsmevom od ucha k uchu, čo si pochopiteľne všimla aj zdravotná sestra. Bolo od nej veľmi milé, že sa tešila so mnou. Zdravotná sestrička ma prvýkrát oslovila titulom "mama" a s úsmevom na tvári mi do rúk podala tehotenský preukaz a balíček pre nastávajúce mamičky. Šťastie zo mňa doslova sálalo a mohla by som ho v danej chvíli rozdávať.Keď som vyšla z ambulancie, v čakárni ma už čakal budúci otecko, ktorý si určite všimol moje nadšenie. Celú cestu domov som mu opisovala priebeh prvej poradne a popýšila som sa tehotenským preukazom:) Priateľ bol šťastný, že je všetko v poriadku. Trochu ho prekvapilo pohlavie bábätka (vlastne aj mňa), pretože sme tipovali presný opak:) No uvidíme, či raz budeme mať doma malého princa alebo princezničku. Po príchode domov som si rozbalila balíček pre nastávajúce mamičky, ktorý som dostala. V balíčku bola dojčenecká voda (tú som hneď vypila), plienka, cumlík, krém na zapareniny a knižka HAPPY BABY s užitočnými radami o tehotenstve.












Prvá tehotenská poradňa rozhodne patrí
k najkrajším zážitkom v mojom živote