Květen 2016

Potvrdenie tehotenstva

28. května 2016 v 9:45 | Jennifer |  Tehotenský denník
Na druhý deň som sa telefonicky objednala na vyšetrenie ku svojej gynekologičke. Oznámila som, že som pravdepodobne tehotná, a že by som to rada mala potvrdené. Zdravotná sestra bola veľmi milá a stanovila mi termín. Predstavte si, že som mala prísť až o dlhé dva dni. Verila som, že budem môcť prísť už na druhý deň, no nestalo sa tak. Tieto dva dni boli pre mňa preto nekonečné. Tehotenský test síce ukazoval krásne dve čiarky, no nemohla som mu veriť na 100 %. Samozrejme som neostala iba pri jednom teste a urobila som si hneď aj ďalší test, ktorý takisto ukazoval pozitívny výsledok. Napriek dvom pozitívnym testom som sa bála tešiť predčasne. Radšej som si počkala na slová pani doktorky. Tehotenstvo som síce potvrdené ešte nemala, no vnútorne som bola presvedčená o tom, že v sebe nosím malý zázrak. Moje pocity a nálady sa menili. Chvíľu som sa smiala, a v zápätí plakala (to tie hormóny:) Musím sa priznať, že v jednom momente som padla na kolená a rozplakala sa. Neplakala som preto, že by som bábätko nechcela. Práve naopak. Veľmi som ho chcela, ale prepadli ma veľké obavy a pochybnosti, či budem dobrou mamou, či sa dokážem o maličké postarať, pretože ja sama sa niekedy cítim ako dieťa a podobne... Myslím si, že väčšina budúcich mamičiek sa podobným myšlienkam neubráni. Oceňujem, že vynosenie bábätka trvá 9 mesiacov. Budúca mamička má aspoň dostatok času na to, aby sa pripravila fyzicky na pôrod a najmä psychicky na príchod nového člena do rodiny:)
Konečne nastal deň "D" a ja som si išla vypočuť verdikt k pani doktorke. Bola som v očakávaní. Tak veľmi som si priala, aby testy neklamali a ja som bola tehotná. Priateľ ma neustále sprevádzal. Vstúpili sme do nemocnice, posadili sme sa do čakárne a mlčky sme sedeli. Pamätám sa, ako som nenápadne pokukovala po okolitých mamičkách. Ani som sa nenazdala a bola som vo vnútri. Nasledovala klasická prehliadka a potom dlho očakávaný ultrazvuk. Pani doktorka sa na mňa prívetivo usmiala a potom vyslovila slová, na ktoré nikdy nezabudnem: "Gratulujem, tu ho máme. Ste v 6 týždni tehotenstva a vaše dieťaťko má necelých 6 mm." Bola som dojatá. Moje tehotenstvo bolo oficiálne potvrdené. Pozerala som sa na obrazovku, kde som videla maličkú machuľku. Od človiečika to malo ešte poriadne ďaleko, ale už vtedy som vedela, že to malé zrniečko zbožňujem. Ochotná pani doktorka mi vytlačila fotku, vraj ako dôkaz o mojom tehotenstve:) Bola som nadšená. Po vyšetrení ma ešte chvíľu zdržala zdravotná sestra, ktorá mi stanovila termín ďalšej návštevy, zameranej na rôzne odbery krvi. Potom mi vysvetlila, že tehotenský preukaz dostanem až po 12 týždni tehotenstva, pretože prvé týždne sú rizikové a bábätko je u mňa ešte len na návšteve a rozhoduje sa, či ostane alebo nie. Priznám sa, že ma to trochu vystrašilo, ale verila som, že bábätku sa u mňa bude páčiť a ostane v mojom brušku na prázdninách celých 9 mesiacov:) Z ambulancie som vyšla tak trochu roztrasená, no predovšetkým šťastná. Priateľovi som pretlmočila slová pani doktorky a ukázala som mu prvú fotku nášho dieťatka. Chvíľu sa na ňu zmätene pozeral, pretože moc toho na nej nevidel. Neviem, čo mu v danej chvíli prebiehalo hlavou, ale povedal, že je veľmi rád, že sme obaja v poriadku. Potom sme sa zastavili do lekárne po kyselinu listovú, ktorú mi predpísala pani doktorka. No a potom ma (nás) môj drahý pozval na obed:) Páčilo sa mi, keď si pri obede opäť chytil do ruky fotku nášho MINI-BABY a obzeral si ju. Nekôr ma zobral do obchodu a nakúpil mi samé zdravé potraviny. Milujem jeho starostlivosť ♥


Pre niekoho to mohol byť úplne obyčajný deň, no pre nás znamenal veľmi veľa. Už je to takmer isté, my dvaja budeme rodičia!:)

Som tehotná!

18. května 2016 v 16:44 | Jennifer |  Tehotenský denník
Od malička som snívala o tom, že keď vyrastiem, budem milujúcou mamou. Už ako mladé dievča som sa nesmierne tešila na to, kedy si nájdem priateľa, neskôr manžela, s ktorým jedného pekného dňa budem mať dieťa. Niekde v kútiku duše som cítila, že ak raz budem mať vlastnú rodinu, bude to najkrajšie obdobie môjho života. Som rodinne založená, a preto rodinu považujem za absolútny zmysel života. Čas plynul a ja som vyrástla. Stala sa zo mňa mladá žena, ktorá si našla oddaného a milujúceho priateľa. Láska k deťom ma samozrejme nikdy neopustila, no v naplnení môjho sna mi bránila vysoká škola. Chcela som najskôr v kľude dokončiť školu, a potom sa pokúšať o bábo a venovať rodine. Niekedy som však mala pocit, že sa toho krásneho obdobia nikdy nedočkám. Pred očami som mala iba samé učenie a nekončiace skúšky. Chvíľami som mala pocit, že nežijem život, aký by som chcela. Dokonca ma párkrát prepadla hrozná predstava o tom, že čo ak sa mi v budúcnosti nepodarí otehotnieť a ja nebudem mať deti. Viacero mojich rovesníčok, ktoré nešli na vysokú už mali jedno alebo dve deti. V dobrom som im závidela, no rozum mi našepkával, aby som kvôli škole ešte chvíľu počkala. Ale ako sa hovorí: človek mieni, Pán Boh mení.
Začala som mať tehotenské príznaky (ako som neskôr zistila), ale nevenovala som tomu pozornosť. Menštruácia sa dostavila ako zvyčajne, a preto som na tehotenstvo ani len nepomyslela. Nenapadlo ma, že veľmi slabé krvácanie je na začiatku tehotenstva pomerne bežné. Bola som unavená, ale hlavne plačlivá a náladová. Plakala som bezdôvodne. Nechápala som, čo sa so mnou deje. Pripisovala som to vyčerpaniu a stresu zo školy. V tom čase som pracovala na diplomovej práci. Onedlho ma začali pobolievať prsia, boli ťažké a napäté. Na prsiach sa mi objavili výrazné žilky a bolesť sa stupňovala. Nazdávala som sa, že je to blížiacou sa menštruáciou. Môj drahý si zároveň všimol, že sa mi výrazne zväčšili prsia. Ja som sa nad tým iba pousmiala a mávla rukou. Veď ešte prednedávnom som držala diétu a bola som pomerne chudá, no keďže som trochu pribrala, pochopiteľne sa mi mohli zväčšiť aj prsia. No keď sa ďalšia očakávaná menštruácia nedostavila ani po týždennom meškaní, rozhodla som sa, že si urobím tehotenský test. Priateľ odbehol kúpiť do lekárne test a ja som si zatiaľ zo zvedavosti študovala príznaky tehotenstva na internete. Je pravda, že veľa z nich som naozaj mala. No do poslednej chvíle som bola presvedčená o tom, že ja určite nie som tehotná (aj keď v kútiku duše som po tom zatúžila). Utekala som do kúpeľne, urobila som si test a čakala som, čo sa bude diať. Hlavou mi prebehla myšlienka, že len strácam čas a že určite nie som tehotná. No v tom sa na teste objavila aj druhá čiarka, a to poriadne výrazná!!??!


Celá som stŕpla a takmer som odpadla na mieste. Pamätám sa, že som zhýkla a s otvorenými ústami sa pozerala na test ako teľa na nové vráta. V tom momente sa vo mne vystriedalo azda milión emócií. Po tvári mi začali padať slzy ako hrachy, ale boli to slzy šťastia. Plač vystriedal smiech a naopak. Áno, bola som v šoku. Bolo to však najmilšie prekvapenie v mojom živote. Môj život sa zmenil zo sekundy na sekundu, a to doslova. Po chvíli vošiel do kúpeľne priateľ. Nebola som schopná rozprávať iba som rukou kývla smerom k umývadlu, kde bol položený test. Priateľ sa len pozrel a pousmial sa, bol zlatý. Bol to iný úsmev než taký, ako máva zvyčajne. Bol to úsmev plný prekvapenia. Potom ma objal. Stáli sme v objatí niekoľko minút a potom sa ma opýtal, prečo plačem. On totiž veľmi dobre vedel, že som vždy túžila po bábätku a preto ho môj plač pravdepodobne zmiatol. Bola som šťastná, ale slzy som nevedela zastaviť. Keď som predýchala prvotný šok, posadila som sa na posteľ. V posteli som strávila celé doobedie. Nezmohla som sa na nič, ešte aj raňajky a obed mi priateľ priniesol do postele. Hlavou mi prechádzalo nekonečne veľa myšlienok. S priateľom sme sa o všetkom dlho rozprávali. Obdivovala som, aký je vyrovnaný. Začal rozprávať o tom, ako rýchlo dokončí spoločné bývanie, aby sme mali všetko včas pripravené. Nemala som preto ani najmenší dôvod na obavy. Mám pri sebe človeka, ktorý sa o mňa (nás) postará. Mojou jedinou úlohou bude úspešne zoštátnicovať a dokončiť posledný ročník na vysokej škole.
Celý deň sa niesol v zvláštnom duchu. Nedokázala som myslieť na nič iné než na to, že som tehotná. Bolo to krásne, ale zároveň neuveriteľné. Cítila som sa akási naplnená. Neviem to opísať, ale už vtedy som vedela, že môj život začína mať zmysel, a že sa uberá tým správnym smerom. Moje otehotnenie by som prirovnala k zázraku. Prišlo vo chvíli, v ktorej som to najmenej čakala, no spôsobilo mi neopísateľný pocit šťastia a radosti. Áno, mám veľké šťastie, pretože som otehotnela bez akejkoľvek námahy a čakania. Som za to nesmierne vďačná. Uvedomujem si, že dieťa je obrovským darom. Večer som zaspávala s úsmevom na tvári a so slovami na perách: Budem mamou!:)