Pohyby bábätka

12. října 2016 v 13:04 | Jennifer |  Tehotenský denník
Z celého tehotenstva som sa najviac tešila na to, kedy prvýkrát pocítim pohyby môjho bábätka. Nevedela som sa dočkať tej veľkej a radostnej chvíle. Premýšľala som o tom, aké to bude. Nevedela som si to predstaviť a možno práve preto ma to tak veľmi lákalo a chcela som to zažiť čím skôr na vlastnej koži. Na internete som sa dočítala, že prvorodička zvyčajne cíti prvé pohyby niekedy medzi 16. a 22. týždňom tehotenstva.
Konečne nastal 16. týždeň a ja som každý deň netrpezlivo čakala a dúfala, že bábätko sa mi konečne ohlási. Prvýkrát som svoje bábätko pocítila niekedy okolo 17. týždňa tehotenstva. Bolo to vo večerných hodinách, keď som ležala a pozerala TV. Priznám sa, že som si nebola úplne istá, či to, čo cítim sú pohyby môjho bábätka, aj keď som to vnútorne tušila. Moja intuícia ma nesklamala a keď sa podobný pocit zopakoval aj ďalší a ďalší večer, bola som si už úplne istá, že cítim pohyby môjho drobčeka. A ako som vlastne cítila prvé pohyby? Väčšina žien prvé pohyby opisuje ako žblnkanie, bublinky, poletujúce motýle, či praskajúce pukance:) Priznám sa, že poletujúce motýle, bublinky či žblnkanie som necítila. Prvýkrát som pohyby bábätka cítila skôr ako jemné klopkanie alebo mrvenie. Jeden večer mi pohyby bábätka naozaj pripomenuli praskajúci POP-CORN:) Mala som z toho ohromnú radosť. Vedieť, že vo mne rastie NOVÝ ŽIVOT je neopísateľne krásny pocit. Prvé týždne tehotenstva som síce vedela, že čakám bábo, ale reálne som to začala vnímať až vtedy, keď som ho začala cítiť. Radovala som sa z každučkého jedného pohybu. Zo začiatku som pohyby cítila iba keď som ležala. Neskôr sa intenzita pohybov stupňovala a cítila som ich čoraz častejšie, dokonca aj pri chôdzi. To najkrajšie však prišlo až vtedy, keď miminko trošku podrástlo a malo dosť sily na to, aby mi svojimi kopančekmi jemne nadvihovalo bruško. Tie chvíle som si naozaj užívala naplno. Pri každom pohybe som cítila obrovský príval radosti.
Momentálne som v 9. mesiaci tehotenstva a z pohybov prežívam asi najväčšiu radosť, pretože sú natoľko intenzívne a viditeľné, že sa mi bruško hýbe do všetkých svetových strán. Ku koncu tehotenstva vraj bývajú bábätká menej aktívne, pretože už v brušku nemajú dostatok miesta na pohyb. Na môjho drobca to však neplatí, pretože najaktívnejšie je práve posledné 2 mesiace. Kopká síce menej, ale zato sa neustále naťahuje, vypúča a ja mám pocit, že mi prerazí bruško. Niekedy sa bojím, čo zo mňa vlastne vylezie Smějící se. Moje aktívne bábo sa predvádza najmä vo večerných a nočných hodinách. Niekedy mám pocit, že vôbec nespí. Som zvedavá, aký režim bude mať po narodení. Hádam sa aspoň trošku vyspím, keďže z každej strany počúvam, že si mám užiť posledné chvíle pokoja a oddychu:) Nevadí, neberte mi naivnú predstavu, že bude dobručké a väčšinu dňa a noci prespí Smějící se.
Už odbieham od témy. Ešte som chcela napísať, ako veľmi milujem, keď sa malý vytláča zadočkom alebo nejakou časťou svojho tela a ja mám na brušku hotový kopec:) Úplne najúžasnejšie je, že cez bruško dokážem svoje dieťatko chytiť. Cítim jeho ručičku, nožičku alebo nejakú časť telíčka. Neviem akú časť telíčka presne cítim, keďže ju nevidím, ale je úžasné cez kožu bruška miminko chytiť a ono sa buď vytlačí ešte viac alebo sa schová, či presunie o kúsok ďalej. Takýmto spôsobom sa s bábätkom zahrávam každý večer. Nikdy ma to neomrzí. Aj dve hodinky dokážem pozorovať svoje nadskakujúce bruško, hladkať ho a hrať sa s tým malým stvorením. Niekedy mám pocit, že si ten mini človiečik robí v mojom brušku diskotéku. Úplne "mega super" je, keď sa snažím zaspať a ono začne "tancovať". Väčšinou zaspávam na ľavom alebo pravom boku. Nikedy ma malé tak štuchá, tlačí a šteklí, že musím zmeniť polohu. Takýmto spôsobom mi dáva najavo, že sa mu moja poloha nepáči. Je to spôsob jeho komunikácie:) A niekedy sa prevaľuje tak veľmi, že mám pocit, že v mojom brušku robí salto alebo kotrmelce. Občas to trošku aj zabolí, ale stojí to za to! Tieto pocity by som z celého ♥ priala zažiť každej jednej žienke. Sú to neopísateľne krásne pocity...
O pohyboch bábätka by som dokázala napísať aj román, ale uspokojím sa s poviedkou:) Veľmi sa teším, keď sa ten malý votrelček narodí a konečne sa uvidíme ZOČI-VOČI, no na druhej strane mi budú veľmi chýbať jeho pohyby, ktoré som cítila počas tehotenstva. Jedného pekného dňa si ich pripomeniem aspoň týmto článkom:) Zatiaľ si naplno užívam posledné chvíle, ktoré sme 2 v 1 Usmívající se.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt pohyby bábätka
 

Zázrak menom ultrazvuk

7. října 2016 v 18:12 | Jennifer |  Tehotenský denník
Ultrazvukové vyšetrenie v tehotenstve patrí medzi jedinečné okamihy. Vidieť drobčeka v brušku ešte predtým ako sa narodí, je priam zázračné. Keby som mala čarovný prútik, svoje tehotenské bruško by som premenila na priezračné a celé dni by som trávila pozorovaním toho malého človiečika:) Bohužiaľ, nie je to možné, a preto som sa musela uspokojiť s ultrazvukom, ktorý ma čakal na každej poradni. Veľká škoda, že poradňa býva iba 1krát do mesiaca. Celý dlhý mesiac netrpezlivo vyčkávam na ďalšie a ďalšie vyšetrenie, pri ktorom nachvíľu nahliadnem do domčeka môjho drobčeka:) Nenadarmo sa hovorí, že tehotenstvo učí človeka byť trpezlivým. Je to naozaj pravdivý výrok. Predstavte si, že mesiac čakáte na vyšetrenie, tešíte sa, že čo i len na malú chvíľočku uvidíte svoje zatiaľ nenarodené bábo a ono sa vám napokon (len tak zo srandy) otočí zadočkom Smějící se. Určite by ste boli "nadšení" rovnako ako aj ja. A vám potom neostáva nič iné, len čakať ďalší mesiac a veriť, že nabudúce dopadne vyšetrenie úspešnejšie, že mini človiečik bude mať lepšiu náladu a ukáže viac ako len chrbátik, či zadoček. Alebo si predstavte, že si prekríži nožičky práve vo chvíli, keď sa lekár usiluje určiť pohlavie. Milé, však? Nuž čo, prekvapenia sú fajn:) A vy zasa mesiac čakáte na ďalšie vyšetrenie. Koniec koncov, nech je bábo počas ultrazvukového vyšetrenia otočené akokoľvek, podstatné je, že mu bije srdiečko a že je zdravé:) A ak sa bábätko na ultrazvuku pekne ukáže alebo predvedie nejaký ten kúsok, považujte to za príjemný bonus. Ja osobne nikdy nezabudnem na to, ako mi počas jedného vyšetrenia môj malý anjelik zamával svojou malinkou a krehkou ručičkou. Bolo to veľmi dojímavé. So slzami v očiach a s úsmevom na tvári som sa pozerala na obrazovku. Na ďalšom vyšetrení som sa zasa dobre pobavila, pretože moje vlastné dieťa mi prosím pekne vyplazilo jazyk S vyplazeným jazykem Bolo to naozaj zlaté. Zanechalo to vo mne nezabudnuteľné spomienky...

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt ultrazvuk kývanie

Na ultrazvuku s budúcim oteckom

14. června 2016 v 15:31 | Jennifer |  Tehotenský denník
O dva dni neskôr ma čakalo špeciálne ultrazvukové vyšetrenie u súkromného gynekológa. Toto vyšetrenie sa realizuje medzi 11. až 14. týždňom tehotnosti, pričom jeho hlavným cieľom je zhodnotenie morfológie (štruktúry) plodu. To znamená, že gynekológ posúdi doterajší vývin bábätka (napr. či má plod hlavičku, 2 mozgové pologule, horné a dolné končatiny, žalúdok a tak ďalej) a zároveň vylúči niektoré závažné vývojové chyby. Jednoducho povedané, gynekológ zisťuje, či sa bábätko vyvíja tak ako má a či je v poriadku. Myslím si, že toto vyšetrenie je užitočné, ale nie nevyhnutné. Ak je bábätko zdravé, budúca mamička si po tomto vyšetrení určite vydýchne. Ak by nastal nejaký problém, nasledovali by ďalšie vyšetrenia. Ak ste presvedčená o tom, že by ste si vaše dieťatko nechali za každú cenu (aj napriek nejakej vývojovej chybe), tak dané vyšetrenie vôbec nemusíte absolvovať. Stretávam sa však s názormi, že toto vyšetrenie je určené iba pre tie ženy, ktoré sú ochotné porodiť iba zdravé dieťa. V prípade, že by ich dieťatko malo nejakú vývojovú chybu, išli by na potrat. S tým však nesúhlasím. Ja napríklad som na toto vyšetrenie išla iba z čírej zvedavosti. Chcela som vidieť moje bábätko a samozrejme som chcela vedieť, či sa vyvíja tak, ako má. S istotou môžem povedať, že aj keby moje bábätko malo nejakú vývojovú chybičku, na potrat by som ísť nedokázala. Nikdy. V tom mám úplne jasno. Veď ten môj uzlíček šťastia milujem od samého začiatku. Milujem ho odvtedy, ako som na teste zbadala 2 čiarky. Práve preto by som ho s láskou prijala nech by bolo akékoľvek. Ale samozrejme tak, ako každý rodič i ja z celého ♥ túžim po tom, aby som na svet priviedla zdravé dieťatko.
A aby som nezabudla, asi najväčším dôvodom pre ktorý som sa rozhodla na toto ultrazvukové vyšetrenie ísť bolo to, že sa ho spolu so mnou mohol zúčastniť aj budúci otecko. Veľmi som si priala, aby aj on uvidel naše bábätko v priamom prenose:). Predsa len je iné, keď ho uvidí sám na vlastné oči ako keď mu o tom iba rozprávam. Myslím si, že ani mojej gynekologičke by neprekážalo, keby ma na ultrazvuku sprevádzal aj môj priateľ, ale zatiaľ som sa jej na to neopýtala. Možno nabudúce.
No a teraz prejdem k samotnému ultrazvukovému vyšetreniu. S priateľom sme prišli do zdravotného strediska a posadili sme sa do čakárne. Boli sme objednaní na presnú hodinu. Doktor nás pozval dovnútra o niečo neskôr, ale to nie je podstatné. Pán doktor bol veľmi priateľský a milý. Predstavil sa nám, podali sme si ruky a potom sme si spolu s priateľom vypočuli niekoľko informácií o tom, na čo je dané vyšetrenie zamerané. Po krátkej prednáške som si ľahla na lôžko. Priateľ si sadol vedľa mňa do kresla. Nasledovalo ultrazvukové vyšetrenie. Na obrazovke sa objavilo naše bábätko. Bolo prekrásne:) Na malú chvíľu zatrepotalo svojimi malými ručičkami a nožičkami a potom sa upokojilo. Pohodlne si ležkalo na chrbátiku a ručičky si dalo pod hlavičku. Vyzeralo tak spokojne. Jedným očkom som mrkla na priateľa, ktorý bol natoľko ohromený, že ani nedýchal. O malú chvíľu mi zovrel ruku a spoločne sme si vychutnávali ten prekrásny "obraz". Bol to veľmi emotívny zážitok. Doktor naše dieťatko pozoroval, meral a popri tom nám poskytol viaceré užitočné informácie. Nakoniec skonštatoval, že máme ideálne dieťa na pozorovanie:) Vďaka Bohu, vyšetrenie dopadlo na jednotku. Bábätko vyzerá byť zdravé, a všetky namerané hodnoty sú v norme. Takéto správy dokážu človeka poriadne zahriať pri srdci. Ja ako budúca maminka si uvedomujem zmenu, akou prechádzam. V momente, ako sa rodí nový život, človek prestáva myslieť na seba a všetku pozornosť venuje tomu maličkému klbku radosti. Odkedy som tehotná, nič na svete nie je dôležitejšie než to malé bezbranné telíčko.
Po úspešnom vyšetrení som podpísala isté tlačivá a priateľ doktorovi zaplatil za vyšetrenie. Na záver nám dal doktor na pamiatku fotku nášho zlatíčka, rozlúčili sme sa a spokojne sa vybrali domov. Po ceste domov sme sa zastavili na dobrý obed. Hlavnou témou rozhovoru pri obede bolo naše dieťatko. Priateľ mi neustále opakoval, že nič okrem nás dvoch nie je dôležité. Boli sme obaja veľmi šťastní, že je všetko v poriadku. Bol to veľmi pekný deň. Po príchode domov ma priateľ neustále rozmaznával. Teda, on ma rozmaznáva takmer stále, no prekvapilo ma, že bol voči mne oveľa viac vnímavejší a citlivejší. Poprvýkrát mi pohladkal bruško a dokonca mu dal aj pusu. Bolo to veľmi milé. Som presvedčená o tom, že práve vďaka ultrazvuku si priateľ oveľa viac uvedomoval, že bude otcom. Kým nevidel to maličké na vlastné oči, tak mu to pravdepodobne až tak veľmi nedochádzalo. Myslím si, že matka má s dieťatkom puto od samého začiatku, zatiaľ čo u otecka sa tento vzťah vytvára o niečo neskôr. Môže to byť po tom, čo uvidí svojho budúceho potomka na ultrazvuku (ako ten môj) alebo vtedy, keď uvidí prvé kopančeky. No a u niektorých oteckov sa pravý otcovský cit objaví až po narodení dieťatka. Veď uznajme, že my ženy sme na takéto "veci" predsa len o niečo vnímavejšie:)



 


Prvá tehotenská poradňa:)

2. června 2016 v 12:11 | Jennifer |  Tehotenský denník
Po odberoch krvi, ktoré dopadli našťastie dobre a po niekoľkých týždňoch pre mňa dlhého čakania nastal významný deň: išla som na prvú tehotenskú poradňu. Veľmi som sa tešila, pretože som sa nevedela dočkať, kedy zasa uvidím svoje bábätko, no zároveň som sa veľmi preveľmi bála, či je ten drobček aj po niekoľkých týždňoch v poriadku. Musím sa priznať, že u mňa v danej chvíli prevládal strach. Predsa len išlo o prvé rizikové týždne, kedy je zvýšený výskyt samovoľných potratov a podobne. Usilovala som sa o pozitívne myslenie, ale strach bol silnejší ako ja. Do poslednej chvíle som sa modlila, aby bolo všetko v poriadku. Túžila som po tom, aby som z ambulancie vyšla s tehotenským preukazom ako hrdá nastávajúca mamička. Po vstupe do ordinácie nasledoval rozhovor so zdravotnou sestrou, týkajúci sa mojich pocitov ohľadne tehotenstva a podobne. Ďalej nasledovala kontrola vzorky moču, prírastku hmotnosti a nakoniec zmeranie krvného tlaku. Potom som nesmelo vykročila k samotnej pani doktorke, ktorá mi urobila dlho očakávané ultrazvukové vyšetrenie. Kým som nevidela bábätko, ani som nedýchala. A potom sa to stalo. Nastal azda najkrajší moment v mojom živote. Na obrazovke som uvidela svoje dieťatko, ktoré od poslednej návštevy veru poriadne narástlo! Bola som bez slov, len som sa prihlúpo usmievala a do očí sa mi tlačili slzy. Je neuveriteľné, ako dokáže z niečoho tak maličkého vyrásť MINI-človiečik. A nielen hocijaký človiečik, ale kúsok zo mňa. Videla som maličké telíčko, ručičky, nožičky, nádherný chrbátik... bolo to veľkolepé. Ten malý/veľký zázrak hýbal ručičkami a nožičkami, a tak veľmi sa predvádzal:) Aj pani doktorka s úsmevom zhodnotila, ako sa krásne predvádza. Bola som nadšená, a to najkrajšie ešte len prišlo. Poprvýkrát som mala možnosť počuť tlkot srdiečka môjho bábätka (plačem, keď si spomeniem na tú nádheru) Bol to azda najkrajší zvuk, aký som kedy počula. Pani doktorka dodala, že srdiečko bije krásne, pravidelne ako zvon a viac mi ku šťastiu už naozaj netrebalo. Jediné, čo ma mrzelo bolo, že tú nádheru so mnou nemohol zdieľať budúci otecko, ktorý ma čakal v čakárni. Pani doktorka mi dokonca naznačila pohlavie bábätka, ale nemala som sa na to spoliehať, pretože je ešte priskoro a nie je to isté. Preto Vám zatiaľ nič neprezradím:) Od pani doktorky som vyšla s úsmevom od ucha k uchu, čo si pochopiteľne všimla aj zdravotná sestra. Bolo od nej veľmi milé, že sa tešila so mnou. Zdravotná sestrička ma prvýkrát oslovila titulom "mama" a s úsmevom na tvári mi do rúk podala tehotenský preukaz a balíček pre nastávajúce mamičky. Šťastie zo mňa doslova sálalo a mohla by som ho v danej chvíli rozdávať.Keď som vyšla z ambulancie, v čakárni ma už čakal budúci otecko, ktorý si určite všimol moje nadšenie. Celú cestu domov som mu opisovala priebeh prvej poradne a popýšila som sa tehotenským preukazom:) Priateľ bol šťastný, že je všetko v poriadku. Trochu ho prekvapilo pohlavie bábätka (vlastne aj mňa), pretože sme tipovali presný opak:) No uvidíme, či raz budeme mať doma malého princa alebo princezničku. Po príchode domov som si rozbalila balíček pre nastávajúce mamičky, ktorý som dostala. V balíčku bola dojčenecká voda (tú som hneď vypila), plienka, cumlík, krém na zapareniny a knižka HAPPY BABY s užitočnými radami o tehotenstve.












Prvá tehotenská poradňa rozhodne patrí
k najkrajším zážitkom v mojom živote

Potvrdenie tehotenstva

28. května 2016 v 9:45 | Jennifer |  Tehotenský denník
Na druhý deň som sa telefonicky objednala na vyšetrenie ku svojej gynekologičke. Oznámila som, že som pravdepodobne tehotná, a že by som to rada mala potvrdené. Zdravotná sestra bola veľmi milá a stanovila mi termín. Predstavte si, že som mala prísť až o dlhé dva dni. Verila som, že budem môcť prísť už na druhý deň, no nestalo sa tak. Tieto dva dni boli pre mňa preto nekonečné. Tehotenský test síce ukazoval krásne dve čiarky, no nemohla som mu veriť na 100 %. Samozrejme som neostala iba pri jednom teste a urobila som si hneď aj ďalší test, ktorý takisto ukazoval pozitívny výsledok. Napriek dvom pozitívnym testom som sa bála tešiť predčasne. Radšej som si počkala na slová pani doktorky. Tehotenstvo som síce potvrdené ešte nemala, no vnútorne som bola presvedčená o tom, že v sebe nosím malý zázrak. Moje pocity a nálady sa menili. Chvíľu som sa smiala, a v zápätí plakala (to tie hormóny:) Musím sa priznať, že v jednom momente som padla na kolená a rozplakala sa. Neplakala som preto, že by som bábätko nechcela. Práve naopak. Veľmi som ho chcela, ale prepadli ma veľké obavy a pochybnosti, či budem dobrou mamou, či sa dokážem o maličké postarať, pretože ja sama sa niekedy cítim ako dieťa a podobne... Myslím si, že väčšina budúcich mamičiek sa podobným myšlienkam neubráni. Oceňujem, že vynosenie bábätka trvá 9 mesiacov. Budúca mamička má aspoň dostatok času na to, aby sa pripravila fyzicky na pôrod a najmä psychicky na príchod nového člena do rodiny:)
Konečne nastal deň "D" a ja som si išla vypočuť verdikt k pani doktorke. Bola som v očakávaní. Tak veľmi som si priala, aby testy neklamali a ja som bola tehotná. Priateľ ma neustále sprevádzal. Vstúpili sme do nemocnice, posadili sme sa do čakárne a mlčky sme sedeli. Pamätám sa, ako som nenápadne pokukovala po okolitých mamičkách. Ani som sa nenazdala a bola som vo vnútri. Nasledovala klasická prehliadka a potom dlho očakávaný ultrazvuk. Pani doktorka sa na mňa prívetivo usmiala a potom vyslovila slová, na ktoré nikdy nezabudnem: "Gratulujem, tu ho máme. Ste v 6 týždni tehotenstva a vaše dieťaťko má necelých 6 mm." Bola som dojatá. Moje tehotenstvo bolo oficiálne potvrdené. Pozerala som sa na obrazovku, kde som videla maličkú machuľku. Od človiečika to malo ešte poriadne ďaleko, ale už vtedy som vedela, že to malé zrniečko zbožňujem. Ochotná pani doktorka mi vytlačila fotku, vraj ako dôkaz o mojom tehotenstve:) Bola som nadšená. Po vyšetrení ma ešte chvíľu zdržala zdravotná sestra, ktorá mi stanovila termín ďalšej návštevy, zameranej na rôzne odbery krvi. Potom mi vysvetlila, že tehotenský preukaz dostanem až po 12 týždni tehotenstva, pretože prvé týždne sú rizikové a bábätko je u mňa ešte len na návšteve a rozhoduje sa, či ostane alebo nie. Priznám sa, že ma to trochu vystrašilo, ale verila som, že bábätku sa u mňa bude páčiť a ostane v mojom brušku na prázdninách celých 9 mesiacov:) Z ambulancie som vyšla tak trochu roztrasená, no predovšetkým šťastná. Priateľovi som pretlmočila slová pani doktorky a ukázala som mu prvú fotku nášho dieťatka. Chvíľu sa na ňu zmätene pozeral, pretože moc toho na nej nevidel. Neviem, čo mu v danej chvíli prebiehalo hlavou, ale povedal, že je veľmi rád, že sme obaja v poriadku. Potom sme sa zastavili do lekárne po kyselinu listovú, ktorú mi predpísala pani doktorka. No a potom ma (nás) môj drahý pozval na obed:) Páčilo sa mi, keď si pri obede opäť chytil do ruky fotku nášho MINI-BABY a obzeral si ju. Nekôr ma zobral do obchodu a nakúpil mi samé zdravé potraviny. Milujem jeho starostlivosť ♥


Pre niekoho to mohol byť úplne obyčajný deň, no pre nás znamenal veľmi veľa. Už je to takmer isté, my dvaja budeme rodičia!:)

Som tehotná!

18. května 2016 v 16:44 | Jennifer |  Tehotenský denník
Od malička som snívala o tom, že keď vyrastiem, budem milujúcou mamou. Už ako mladé dievča som sa nesmierne tešila na to, kedy si nájdem priateľa, neskôr manžela, s ktorým jedného pekného dňa budem mať dieťa. Niekde v kútiku duše som cítila, že ak raz budem mať vlastnú rodinu, bude to najkrajšie obdobie môjho života. Som rodinne založená, a preto rodinu považujem za absolútny zmysel života. Čas plynul a ja som vyrástla. Stala sa zo mňa mladá žena, ktorá si našla oddaného a milujúceho priateľa. Láska k deťom ma samozrejme nikdy neopustila, no v naplnení môjho sna mi bránila vysoká škola. Chcela som najskôr v kľude dokončiť školu, a potom sa pokúšať o bábo a venovať rodine. Niekedy som však mala pocit, že sa toho krásneho obdobia nikdy nedočkám. Pred očami som mala iba samé učenie a nekončiace skúšky. Chvíľami som mala pocit, že nežijem život, aký by som chcela. Dokonca ma párkrát prepadla hrozná predstava o tom, že čo ak sa mi v budúcnosti nepodarí otehotnieť a ja nebudem mať deti. Viacero mojich rovesníčok, ktoré nešli na vysokú už mali jedno alebo dve deti. V dobrom som im závidela, no rozum mi našepkával, aby som kvôli škole ešte chvíľu počkala. Ale ako sa hovorí: človek mieni, Pán Boh mení.
Začala som mať tehotenské príznaky (ako som neskôr zistila), ale nevenovala som tomu pozornosť. Menštruácia sa dostavila ako zvyčajne, a preto som na tehotenstvo ani len nepomyslela. Nenapadlo ma, že veľmi slabé krvácanie je na začiatku tehotenstva pomerne bežné. Bola som unavená, ale hlavne plačlivá a náladová. Plakala som bezdôvodne. Nechápala som, čo sa so mnou deje. Pripisovala som to vyčerpaniu a stresu zo školy. V tom čase som pracovala na diplomovej práci. Onedlho ma začali pobolievať prsia, boli ťažké a napäté. Na prsiach sa mi objavili výrazné žilky a bolesť sa stupňovala. Nazdávala som sa, že je to blížiacou sa menštruáciou. Môj drahý si zároveň všimol, že sa mi výrazne zväčšili prsia. Ja som sa nad tým iba pousmiala a mávla rukou. Veď ešte prednedávnom som držala diétu a bola som pomerne chudá, no keďže som trochu pribrala, pochopiteľne sa mi mohli zväčšiť aj prsia. No keď sa ďalšia očakávaná menštruácia nedostavila ani po týždennom meškaní, rozhodla som sa, že si urobím tehotenský test. Priateľ odbehol kúpiť do lekárne test a ja som si zatiaľ zo zvedavosti študovala príznaky tehotenstva na internete. Je pravda, že veľa z nich som naozaj mala. No do poslednej chvíle som bola presvedčená o tom, že ja určite nie som tehotná (aj keď v kútiku duše som po tom zatúžila). Utekala som do kúpeľne, urobila som si test a čakala som, čo sa bude diať. Hlavou mi prebehla myšlienka, že len strácam čas a že určite nie som tehotná. No v tom sa na teste objavila aj druhá čiarka, a to poriadne výrazná!!??!


Celá som stŕpla a takmer som odpadla na mieste. Pamätám sa, že som zhýkla a s otvorenými ústami sa pozerala na test ako teľa na nové vráta. V tom momente sa vo mne vystriedalo azda milión emócií. Po tvári mi začali padať slzy ako hrachy, ale boli to slzy šťastia. Plač vystriedal smiech a naopak. Áno, bola som v šoku. Bolo to však najmilšie prekvapenie v mojom živote. Môj život sa zmenil zo sekundy na sekundu, a to doslova. Po chvíli vošiel do kúpeľne priateľ. Nebola som schopná rozprávať iba som rukou kývla smerom k umývadlu, kde bol položený test. Priateľ sa len pozrel a pousmial sa, bol zlatý. Bol to iný úsmev než taký, ako máva zvyčajne. Bol to úsmev plný prekvapenia. Potom ma objal. Stáli sme v objatí niekoľko minút a potom sa ma opýtal, prečo plačem. On totiž veľmi dobre vedel, že som vždy túžila po bábätku a preto ho môj plač pravdepodobne zmiatol. Bola som šťastná, ale slzy som nevedela zastaviť. Keď som predýchala prvotný šok, posadila som sa na posteľ. V posteli som strávila celé doobedie. Nezmohla som sa na nič, ešte aj raňajky a obed mi priateľ priniesol do postele. Hlavou mi prechádzalo nekonečne veľa myšlienok. S priateľom sme sa o všetkom dlho rozprávali. Obdivovala som, aký je vyrovnaný. Začal rozprávať o tom, ako rýchlo dokončí spoločné bývanie, aby sme mali všetko včas pripravené. Nemala som preto ani najmenší dôvod na obavy. Mám pri sebe človeka, ktorý sa o mňa (nás) postará. Mojou jedinou úlohou bude úspešne zoštátnicovať a dokončiť posledný ročník na vysokej škole.
Celý deň sa niesol v zvláštnom duchu. Nedokázala som myslieť na nič iné než na to, že som tehotná. Bolo to krásne, ale zároveň neuveriteľné. Cítila som sa akási naplnená. Neviem to opísať, ale už vtedy som vedela, že môj život začína mať zmysel, a že sa uberá tým správnym smerom. Moje otehotnenie by som prirovnala k zázraku. Prišlo vo chvíli, v ktorej som to najmenej čakala, no spôsobilo mi neopísateľný pocit šťastia a radosti. Áno, mám veľké šťastie, pretože som otehotnela bez akejkoľvek námahy a čakania. Som za to nesmierne vďačná. Uvedomujem si, že dieťa je obrovským darom. Večer som zaspávala s úsmevom na tvári a so slovami na perách: Budem mamou!:)





Kam dál